Píše Majka Trenčanská:

Z vysokoškolskej praxe vo Felixe som odchádzala nadšená. Škola, do ktorej sa deti tešia. Učitelia, ktorí sa netvária, že sme tam na príťaž, ale naopak privítajú, povzbudia, poradia. Škola, kde učia zručnostiam, ktoré nevyprchajú ako poučka zo slovenčiny ešte z našich čias. Po dlhom váhaní som sa predsa len odhodlala skúsiť šťastie a získať miesto v tomto kolektíve aj za cenu opustenia môjho rodného bydliska. A podarilo sa! Posledné študentské prázdniny som si vychutnávala pocit, že budem pani učiteľkou v tej úžasnej - ružovej škole.