Po absolvovaní všetkých rodinných návštev a návrate do Bratislavy z ďalekého východu, sme teda začali skladať. Najprv nadšenie. To dáme! Krásny obrázok. Wau. Začnime triediť. Ale čo. Ako? Veď to je všetko rovnaké. Nie je sa čoho chytiť. Tak začnime rám. To bude rýchlo! Dva večere to trvalo :-) Po tomto výkone nám už bolo jasné, že to nebude záležitosť na pár dní. Puzzle bolo všade. Na jedálenskom stole, komode, časti kuchynskej linky, dokonca aj na denku. Viete, čo to je? My, východniari, hej. Dni počiatočného nadšenia striedali dni neúspechu, únavy, entuziazmus upadol. Prišla nádej. Prvá návšteva. „Kde budú jesť? Musíme upratať puzzle. Nie, veď sme sa už toľko natrápili. Tak donesiem z práce kartón. Ok“. Išla som aj ja, dostala som za úlohu odmerať dĺžky strán. To dám. Aj som dala ... o 10 cm kratší kartón :- ) Aj toto sme prekonali. Keďže som nezdieľny typ, o tom čo sa aktuálne deje u nás doma vedeli iba všetci tí, ktorí so mnou sedeli za stolom na obede, či v zborovni. Naše puzzle zbližuje ľudí. Skladal ho takmer každý kto sa u nás objavil počas minulého roka. Pri dôležitých návštevách sme ho vyložili s tým už opraveným kartónom až hore na linku. Veď treba predsa jesť, nie? Ale po otázke: „čo tam hore máte“? sme ho väčšinou zložili a akcia pokračovala. Veľa ľudí žilo naším puzzle a povzbudzovali nás, keď sme my už nevládali. Aj vďaka nim sme dokázali pokračovať. Prišli ďalšie Vianoce. Tie, teraz nedávne. V našich rodinách sa ako darček objavilo ... puzzle ... v počte kusov 4! „A načo je to puzzle dobré“? – pýta sa moja mamina. Čože? Tak som spustila! "Trénuješ si predstavivosť, priestorovú orientáciu, vytrvalosť, trpezlivosť, jemnú motoriku, zrakové vnímanie ... " Jáj. Pár kociek si položila aj ona, napriek tomu, že mala kopec dôvodov pre ktoré ho vraj nemôže skladať. 
Streda (predvčerom), 02:27. Puzzle je hotové! „Chýba jedna kocka. Nevadí. Pri tom, že sme ho skladali takmer rok a presúvali hore dolu je to dobre skóre“. Som vďačná za to, že mám manžela, s ktorým spoločne doťahujeme veci do konca. No, a kto našiel tú poslednú kocku? On. Včera sme ju spoločne založili. Puzzle je zalepené a čaká na zavesenie spolu s fotkami ľudí, ktorí sa podieľali na jeho skladaní. Keď sa niekedy zastavíte u nás na návšteve určite si to vzácne puzzle všimnete! :- )

V novom roku nám všetkým želám: 

Buďme ako DETI, ktorým sa SMEJÚ oči a tešia sa z maličkostí. Pozerajme sa na problémy ako VÝZVY, začnime ich riešiť, neodkladajme veci na zajtra. Buďme VYTRVALÍ a ÚSPECH sa určite dostaví. Zdieľajme NADŠENIE z toho, čo prežívame s tými, ktorí za to stoja. Je to veľká PODPORA. Veď nie nadarmo sa hovorí: „človek je priemerom piatich ľudí s ktorými sa stretáva“. Čakajme nepríjemné OTÁZKY, pretože na ceste za úspechom sa vždy nájde niekto, kto nás odradí pohľadom alebo komentárom. Buďme INŠPIRÁCIOU pre našu rodinu a blízkych. Na tých predsa najviac záleží.

Veľa šťastia!